Prvých 20 rokov odboru turistiky v Komárne 1963-1983
Autor: Ľudovít Gráfel
Zostavili: Ľudovít Gráfel a Ľudovít Gráfel ml.
Elektronicky a graficky upravil: Ľudovít Gráfel ml.
Fotodokumentácia: Ľudovít Gráfel, Ľudovít Gráfel ml. a Ladislav Gráfel
Rok spracovania: 2018
Prvých 20 rokov odboru turistiky v Komárne 1963-1983
Komárno, mesto ležiace na sútoku Dunaja a Váhu, je mestom v znamení vody. Už oddávna ľudia v Komárne a jeho okolí využívali vodu nielen ako zdroj živobytia, na dopravu a prepravu, ale postupne sa voda stávala dôležitou súčasťou oddychu a zábavy a stále viac a viac sa stávala súčasťou športového vyžitia.
1. Začiatok organizovanej športovej činnosti na vode v Komárne
Organizovaná športová činnosť na vode sa v Komárne začala rozvíjať už po roku 1872, keď bol založený Komárňanský telocvičný a hasičský spolok. Nakoľko záujem o šport sa neustále zvyšoval, v roku 1896 bola založená Komárňanská športová jednota KSE, ktorá mala tri oddiely tenisový, strelecký a veslársky. Členstvo v KSE však tvorila uzavretá spoločnosť a činnosť klubu v oblasti vodných športov bola zameraná najmä na organizovanie vodnej turistiky.
Členská základňa KSE sa rozšírila v rokoch 1939 až 1945, keď členmi, okrem vodných turistov, boli už aj pretekári z radov robotníkov a vysokoškolákov. V tomto období sa pod vedením Dr. Jánosa Weszelovszkého začala príprava vodáckych pretekárov a veslovanie i kanoistika sa v Komárne dostávali na vyššiu úroveň.
Okrem Komárňanskej športovej jednoty v Komárne pôsobil v rokoch 1913 až 1945 skautský oddiel benediktínskeho gymnázia, ktorý organizoval vodné túry hore Váhom a neskôr aj výcvik mládeže na vode. Vodnej turistike sa venoval aj veslársky klub skautského oddielu „Makabi", ktorý založila komárňanská židovská obec a pôsobil v rokoch 1924 až 1944.
2. Rozvoj vodných športov v Komárne po roku 1945
Po vojne sa vodné športy v Komárne z objektívnych dôvodov na určitý čas ocitli v kríze. Športové tradície vo veľmi ťažkých podmienkach udržiavali už iba vodní turisti. Významným medzníkom sa stal rok 1951, keď bola založená Telovýchovná jednota Spartak Slovenské lodenice Komárno, v rámci ktorej v roku 1953 vznikol, zásluhou nadšených vodákov, oddiel vodných športov.
V roku 1954 boli vytvorené tri pododdiely oddielu vodných športov veslársky, jachtársky a pododdiel rýchlostnej kanoistiky. Výcvikovým strediskom pretekárov sa stala plávajúca športová lodenica Don, ktorá bola ukotvená na Váhu, pred ústím do jeho mŕtveho ramena. Začiatky neboli ľahké. Pretekári a tréneri sa borili so slabým materiálnym vybavením, ale aj napriek tomu dosahovali veľmi dobré výsledky.
V roku 1956 v dôsledku zlého technického stavu sa plávajúca lodenica potopila, došlo k zničeniu lodí a dreveného materiálu. Veslársky pododdiel sa rozpadol a v tomto náročnom období viedol klub Jaroslav Slavík.
Foto: Plávajúca športová lodenica, ktorá bola ukotvená na brehu Váhu
3. Vznik oddielu vodnej turistiky
Medzi členmi Spartaku bolo veľa takých, ktorí síce pracovali v niektorom oddiely (jachtingu, vodného motorizmu, kajakárskom, zväzarmovského vodného motorizmu), ale nestali sa aktívnymi pretekármi. Ich cieľom nebolo prekonávať rekordy, ale pobudnúť niekoľko hodín na vode v lone prírody. Ladislav Cséplő a Jaroslav Slavík, títo neprestajní rivali, no súčasne i nerozluční priatelia, vyšli spoločne s návrhom, aby sa vodáci holdujúci turistike zoskupili do zvláštneho oddielu.
Po predchádzajúcom súhlase centrálneho výboru TJ Spartak Komárno bol na ustanovujúcej schôdzi 4. apríla 1963 založený nový oddiel, oddiel vodnej turistiky, resp. vodno-turistický oddiel (v skratke VTO). Jeho prvým predsedom sa stal MUDr. Pavol Juhász. Prvými členmi výboru boli Ladislav Cséplő (tajomník), Zuzana Ružičková (zapisovateľka), Edmund Brányik (hospodár), Jaroslav Slavík, Štefan Baráth, Ing. Václav Ružička (odborní prednášatelia), Ľudovít Gráfel (propagandista) a Juraj Szabó (člen výboru).
Oddiel vodných turistov úzko spolupracoval s oddielom kajak - kanoe. Spoločne organizovali aj rôzne športové podujatia. Členovia oddielu o rok neskôr v rámci brigád rozobrali v lodeniciach jeden metrový sklad. Z takto získaných dielov a ešte použiteľných dosák si postavili svoj prvý prístrešok. Príroda akoby nežičila vodným turistom a na jar práve voda im spôsobila škody, nakoľko v miestnosti bola voda do výšky jedného metra. Rozmar prírody však členov oddielu neodradil od ďalšej práce. Opäť sa pustili s chuťou do roboty a na ďalší rok už stála aj klubová miestnosť.
Okresný výbor ČSZTV (Československý zväz telesnej výchovy) poskytol materiálnu pomoc a členovia oddielu odpracovali na stavbe 2400 brigádnických hodín. Osobitne boli vyzdvihnutí tí, ktorí najviac pobudli na stavbe: Václav Ružička, Ladislav Cséplő a Jaroslav Slavík, ktorí odpracovali vyše 200 hodín.
4. Začiatky činnosti a aktivity oddielu vodnej turistiky 1963 - 1973
Na lodenici pri mŕtvom ramene Váhu sa rozvinul čulý život. Po práci sa členovia rekreovali na lodenici a vychádzali na vodu mŕtveho ramena, ale aj na tok rieky Váh. V letných mesiacoch pri nízkom vodnom stave sa udržiaval prekopaním koryta splavný kanál do Váhu. Plavby do blízkeho okolia na Váhu a Nitre boli každodennou zábavou. Túry smerovali do okolia areálu vodných športov a boli zamerané na spoznávanie ramien Váhu a Nitry.
Prvým veľkým podujatím oddielu bola diaľková plavba do Budapešti, ktorej sa medzi 14. a 15. augustom 1965 zúčastnilo dvadsať členov. Na ceste sa zastavili vo Váci, kde sa spriatelili s vodákmi tamojšej lodenice. Podobná priateľská situácia bola aj v Budapešti, kde maďarskí športoví nadšenci pripravili pre našich milé stretnutie. Po dobre vydarenom splave sa činy dostali domov na lodi Československej plavby dunajskej. Účastníci splavu plní dojmov a pekných spomienok sa vrátili domov vlakom.
V roku 1966 predsedom oddielu bol Jaroslav Slavík, tajomníkom Ladislav Cséplő, cvičiteľom Václav Ružička, hospodárom Gejza Asztalos a členmi výboru boli ešte Juraj Šebedovský, Eugen Šujan, Jozef Windmühl a Ľudovít Gráfel.
Medzi členmi oddielu bola od začiatku obľúbená plavba „Sto jarných kilometrov". Podmienky boli na to vytvorené počas trojdňového voľna väčšinou od 7. do 9. mája, keď naši vodáci absolvovali na Dunaji stokilometrový úsek Bratislava - Komárno. Účasť našich vodných turistov bola úspešná aj na iných podujatiach. Jednou z nich bol celoštátny splav dolu Hronom na počesť výročia Slovenského národného povstania, alebo hviezdicová plavba, keď vodáci z Bratislavy, Komárna, Hlohovca, Serede a Šale sa napokon stretli v spoločnom tábore v Kováčovej.
Väčšina členov nášho oddielu chodila na vodu s činom CT2 a na početnejšie akcie si však musela vypožičiavať člny od maďarského gymnázia. Medzi gymnáziom s vyučovacím jazykom maďarským a Spartakom Komárno bola na organizovanie vodnej turistiky uzavretá dohoda o spolupráci. Predmetom dohody bolo pre 21 členov gymnázia za poplatok v lodenici vodno-turistického oddielu uschovanie činov , a . Dohoda obsahovala okrem organizovania spoločných akcií aj používanie lodí členmi vodáckeho oddielu.
K problematike člnov toho obdobia treba povedať, že ich nedostatok sa podaril odstrániť až v roku 1973, keď členovia oddielu si v rámci brigád zhotovili člny CT2. TJ Spartak objednal v Slovenských lodeniciach Komárno na podnet vodáckeho turistického oddielu formu tzv. kopyto na vyhotovenie telesa CT2 vzoru „Lužnica". Pomocou dvoch odborníkov na výrobu sklolaminátových komponentov sa vyhotovili telesá člnov a členovia turistického oddielu potom namontovali drevené časti, natreli lodným lakom a pripravili lode na vodu.
Objavil sa však ďalší problém, skladovací priestor oddielu sa ukázal byť nedostatočný. Koncom roka 1973 sťažil život vodákom fakt, že v rámci protipovodňových opatrení bolo ústie mŕtveho ramena Váhu uzavreté. V dôsledku toho aktivita vodných turistov klesala. Napriek tomu členovia oddielu, ktorí si museli činy a výstroj prenášať cez hrádzu, ročne absolvovali na vode 12 až 15 tisíc kilometrov. Potešiteľné bolo aj to, že čoraz väčšiu obľubu mala aj pešia turistika.
V roku 1973 sa oživila činnosť OV SZT (Okresný výbor Slovenského zväzu turistov) aj vďaka členom nášho vodáckeho oddielu. Predsedom okresného výboru sa stal Jaroslav Slavík, predsedom vodno-turistického oddielu sa stal Elemír Gunda, tajomníkom Ladislav Csépő, hospodárom L'udovít Gráfel, inštruktorom Václav Ružička a propagačným referentom Eugen Šujan.
5. Zlaté roky vodno-turistického oddielu
ROK 1974
Vodní turisti sú na vode od skorej jari do neskorej jesene. Niektorí si vyjdú na vodu už vo februári a nechcú ju opustiť ani v decembri. Polovica 70-tych rokov bola najbohatším obdobím vodného turistického oddielu. Výbor vtedy pracoval v zložení: E. Gunda, L. Cséplő, V. Ružička, L. Gráfel, E. Šujan, J. Windmühl, J. Ratimorský, P. Skačan, Š. Majer, a P. Gažo.
Vyhotovenie člnov CT2 vlastnými silami a spolupráca s maďarským gymnáziom sa podpísali aj na rozšírení aktivít a organizovaní vodáckych túr. Obrazom toho v roku 1974 je uskutočnenie 12 väčších vodno-turistických akcií a rozvoj pešej turistiky so 14 akciami. Z iniciatívy našich členov, najmä Eugena Šujana sa zorganizoval 1. ročník „Komárňanskej 50-ky". Dňa 27. apríla 1974 sa tejto akcie zúčastnilo 115 turistov a to na trasách 50 km 35 osôb, na 30 km 65osôb a 15 km 15osôb. O zdar podujatia sa zaslúžili E. Šujan, J. Slavík, P. Gažo a Z. Jedlička.
V tomto období sa v rámci oddielu začala formovať aj diferencovaná činnosť pešej turistiky, vysokohorskej turistiky, cykloturistiky a zimnej turistiky (vid. Zhodnotenie činnosti VTO zo dňa 12.12.1974). Uvažovalo sa tiež o začatí činnosti s mladými chlapcami a dievčatami v rámci Turistických oddielov mládeže (TOM).
Foto: Účastníci klubu vodných turistov na medzinárodnom splave TID do Belehradu
Priložené skenované dokumenty:
Sladký je odpočinok po dlhej túre. Fotografia z pešieho pochodu I. komárňanská päťdesiatka roku 1974. Naši turisti prešli peši z Komárna do Kolárova a späť. Foto: Účastníci prvej Komárňanskej 50-ky v novinách „Dunaj"
ROK 1975
Na jar roku 1975 členovia pracovali na pristávacom móle, zostavovali celok na brehu, natierali kesony a železnú konštrukciu plávajúceho móla. Pripravené mólo bolo dané na vodu 6. mája 1975. Usilovne sa pracovalo aj na prívese pre prepravu činov. Výbor rozhodol vyrobiť ďalšie 3 lode CT2 a dal aj súhlas piatim zaslúženým členom vyrobiť v kopyte plášť CT2 bez poplatku za použitie. (vid. Súpis ZP a PPS zo dňa 12.12.1975).
Dokončila sa stavba prívesu pre športové lode a vybavili sme technický preukaz na Okresnom oddelení VB v Komárne. Na príprave a výrobe prívesu sa najviac zaslúžili členovia E. Šujan, J. Šebedovský, V. Ružička a P. Gažo. Spolu s ostatnými členmi oddielu sa odpracovalo 658 brigádnických hodín.
Z organizačných dôvodov výbor poveril pracovnú skupinu pod vedením E. Šujana vypracovať návrh na pretransformovanie oddielu na odbor turistiky s oddielmi vodnej turistiky, pešej a vysokohorskej turistiky, cykloturistiky a lyžiarskej turistiky. (viď. Návrh na utvorenie odboru turistiky zo dňa 12.9.1975). Výročná členská schôdza sa uskutočnila 9. januára 1976 za účasti 80 členov VTO.
V roku 1975 mal oddiel 124 registrovaných členov a v tomto roku už svoju aktívnu činnosť vyvíjali aj Turistické oddiely mládeže. Rok 1975 bol najbohatším rokom VTO, čo sa týka aktivity členov. Výbor pracoval v zložení: E. Gunda, L. Cséplő, V. Ružička, L. Gráfel, E. Šujan, J. Windmühl, J. Ratimorský, P. Skačan, Š. Mayer, a P. Gažo. Výročná správa podrobne opisuje akcie klubu v roku (vid. Zhodnotenie činnosti zo dňa 5.1.1976).
Priložené skenované dokumenty:
ROK 1976
V roku 1976 začal klub fungovať ako odbor turistiky s oddielmi vodnej turistiky vedúci Václav Ružička, pešej turistiky Zdenek Jedlička, lyžiarskej turistiky Ján Schlett a cykloturistiky Štefan Majer, vedúci cvičiteľského zboru Eugen Šujan, hospodár pre financie L'udovít Gráfel, hospodár pre materiál Ladislav Gergely a pre prácu s mládežou Ján Ratimorský.
Športové akcie sa spustili účasťou 6 členov na zimnom turistickom zraze v dňoch 20. až 22. februára na Donovaloch pod vedením Z. Jedličku. Celkom absolvovali na lyžiach 92 km. Oddiel pešej a vysokohorskej turistiky v apríli zorganizoval 6 akcií (viď. Správa o činnosti pešej turistiky zo dňa 7.5.1976).
7.-9. 5. 1976 Václav Ružička viedol akciu „Štafeta zrazov SNP - I. vodácka etapa" po Dunaji z Bratislavy do Komárna za účasti 33 členov. „Štafetu zrazov SNP II. etapa" po Dunaji Komárno - Štúrovo v dĺžke 52 km viedol Ladislav Cséplő za účasti 39 členov. Oddiel cykloturistiky pod vedením Štefana Majera organizoval 4 dennú túru stredným Slovenskom v dĺžke celkom 210 km s prevýšením 1440 m ako časť zápočtovej cesty III. stupňa.
Ďalšími akciami boli: Plavbu Váh - Nitra - Váh viedol E. Šujan v dňoch 6. - 8. apríla 1976. III. komárňanská 50-ka bola 24. apríla 1976 s nasledovnou účasťou: Na 50 km trase 25 účastníkov, na 35-ke 19 účastníkov na 22 km trase 103 účastníkov. Organizačne akciu zabezpečovali členovia klubu a to s vedúcimi jednotlivých trás, zabezpečením kontrolných stanovíšť a motorovej hliadky. K dispozícii bolo aj zdravotné zabezpečenie a v cieli osvieženie a malé pohostenie.
Výbor turistického oddielu vypísal súťaž na grafický návrh odznaku a vlajky odboru turistiky TJ Spartak Komárno. Najviac hlasov na stretnutí 6. apríla 1976 získal návrh Ľudovíta Gráfela ml. E. Šujan vypracoval „Domový poriadok", ktorý výbor schválil 4. mája 1976. Slávnostnú vatru na lodenici pri mŕtvom ramene 9. mája 1976 organizovali členovia TOM1 a TOM2 pod vedením L'ubice Gráfelovej a Ladislava Gráfela.
Okružnú plavbu Komárno - Kľúčovec - Komárno v dňoch 3. 4. júla 1976 viedol J. Ratimorský za účasti 8 lodí CT2. Pešiu túru Slovenským rajom a Pieninami v dňoch 11. 18. júla 1976 viedol L. Gráfel. V mesiaci júl Ľubica Gráfelová a Ľudovít Gráfel ml. absolvovali v Slovenskej lesnej škole v Revúcej doline školenie a získali klasifikáciu cvičiteľov II. triedy pre TOM. Cvičiteľa III. triedy TOM získali Z. Ružičková a A. Žužová. IX. zraz vysokohorskej turistiky v Roháčoch konaný 23. 27. 6. 1976 kde sa absolvovali 3 túry v dĺžke 101 km prevýšením 4445 m ako kompletná zápočtová cesta III. stupňa. Vedúcimi boli E. Šujan a V. Ružička.
2. až 7. júla 1976 sa uskutočnil prieskumný splav rieky Rába v Maďarsku (viď. Správa o prieskume zo dňa 30.7.1976). XII. ročník pochodu SNP hrebeňom Nízkych Tatier 3. 10. 7. 1976 zo Švermova do Španej Doliny v dĺžke celkom 125 km s prevýšením 5550 m za účasti 5 členov pod vedením Štefana Majera. Václav Ružička absolvoval „Tatranský okruh vodákov" v dňoch 3. 11. 7. 1976 na Váhu 20 km, na Čiernom Váhu 25 km, na Hornáde 13 km, na Belej 25 km, na Orave 25 km a na Dunajci 20 km.
Za účasti 25 členov pod vedením Ľudovíta Gráfela bol absolvovaný v dňoch 20. 25. júla 1976 TID na úseku Komárno - Budapešť. Zároveň L. Gráfel prerokoval s p. Takáčom z organizačnej komisie TID, aby Komárno bolo zaradené do TID ako etapové mesto.
V auguste boli zorganizované oslavy s večerou v tábore v Komoči k 80. výročiu vodných športov v Komárne za účasti hostí z lodeníc v Óbude. V rámci osláv 80. výročia sa konal splav Váhu z Komoče do Komárna za účasti 41 členov dospelých a 7 členov TOM Vodák 1. Počas splavu boli turisticko-vodácke preteky z Komoče do Kolárova v 3 kategóriách za účasti 11 člnov CT2. Celkovým víťazom sa stala dvojica L. Gráfel, ml. a J. Michela.
Na zraze Slovenského zväzu turistov vo Varíne bol L'udovít Gráfel vyhlásený medzi desiatimi najlepšími turistickými cvičiteľmi Slovenska. Záverečná plavba sezóny v dňoch 9. 10. októbra 1976 bola z Jahodnej do Komárna za účasti 34 členov pod vedením E. Šujan. Výročná členská schôdza sa konala 14. januára 1977.
Foto: Splav Dunaja z Komárna do Budapešti
Priložené skenované dokumenty:
ROK 1977
V mesiaci marec sa Marián Hatina a Ladislav Gráfel zúčastnili školenia na Škole ČSZTV a získali kvalifikáciu rozhodcu III. triedy pre turistické súťaže, ako sú napr. orientačné behy a pod. (viď. Adresár cvičiteľov odboru turistiky TJ Spartak zo dňa 6.5.1977). Z dôvodu odsťahovania sa z Komárna sme sa 15. marca rozlúčili s E. Šujanom. Výbor mu poďakoval za roky aktívnej práce v záujme klubu a do výboru kooptoval Jaroslava Bohoša, ako vedúceho klasifikačnej komisie.
V máji SÚV ZT pridelil nášmu OT jednu CT2, ktorá bola na táborisku TID v Komárne slávnostne odovzdaná nášmu klubu. Táborisko TID bolo zriadené na Váhu pri tabuli kilometra 3, kde sa vykonala úprava terénu medzi tokom a hrádzou, aby účastníci medzinárodného splavu mali kde pohodlne zakotviť a utáboriť sa.
V máji bol zorganizovaný tzv. Aktív vedúcich TOM, na ktorom sa prerokovali problémy ale i programy činnosti. V Komárne fungovali 4 oddiely: TOM Dunaj - vedúci Zuzana Ružičková a Alžbeta Zsuzsová TOM Kormorán - vedúca Oľga Kudlíková TOM Vodák I. - vedúca L'ubica Gráfelová TOM Vodák II. - vedúci Ladislav Gráfel
TOM Dunaj sa v dňoch 6. 8. 10. 1977 zúčastnil na 25 km trase celoštátneho pochodu mládeže v Poprade. V máji sa výbor turistického oddielu rozhodol vyrobiť ďalších päť lodí CT2 pod vedením V. Ružičku a L. Gráfela.
Výročná členská schôdza dňa 21. decembra 1977 skonštatovala, že klub absolvoval úspešný turistický rok. (viď. Zhodnotenie činnosti VTO a Správu o činnosti pešej a vysokohorskej turistiky z decembra 1977).
Foto: Pešia túra po Súľovských skalách
Priložené skenované dokumenty:
ROKY 1978-1983
Život v odbore turistiky sa rozvíjal ďalej v takých intenciách ako v predchádzajúcich rokoch: Jarné plavby na Váhu, 100 jarných kilometrov po Dunaji z Bratislavy do Komárna, zabezpečovanie táboriska pre TID v Komárne, tradičné plavby z Komárna do Štúrova a rôzne výlety po Váhu atď.
Okrem bežných akcií v týchto rokoch významnejšia bola niekoľkodenná plavba na Mošonskom Dunaji z Mosonmagyaróvár cez Győr a Pálkovičovo do Komárna, resp. zabezpečenie TID v úseku Budapešť - Belehrad, či splav Lužnice v Južných Čechách. Medzi tie veľkolepejšie patrila aj účasť komárňanského odboru turistiky na celoštátnej Spartakiáde v Prahe.
Veľmi aktívny sa stal v tých rokoch oddiel pešej turistiky pod vedení Jindřicha Tovaryša. Absolvovali viacdenné túry vo Vysokých a Nízkych Tatrách, na Súľovských skalách apod. O týchto aktivitách našich členov najviac hovoria dokumenty z tých rokov (viď. Klasifikačný prehľad Zväzu turistiky pri OV ČSZTV v Komárne k 1. januáru 1983).
Foto: Ide sa na splav Malého Dunaja
Priložené skenované dokumenty:
6. Turistické oddiely mládeže - TOM
Vedenie odboru turistiky venovalo mladým mimoriadnu pozornosť. Vďaka tomu v polovici sedemdesiatych rokoch boli zaregistrované 4 oddiely tohto typu. V roku 1975 bol registrovaný TOM Kormorán s 8 chlapcami a 8 dievčatami, ktorým vedúcu robila Oľga Kudlíková, cvičiteľka III. triedy. V roku 1975 bol založený aj TOM Dunaj s 11 chlapcami a 14 dievčatami, ktorým vedúcou bola Zuzana Ružičková, taktiež cvičiteľka III. triedy. Títo mladí adepti okrem týždenných stretnutí absolvovali aj okresný zimný zraz na Počúvadle, celoslovenský 25 km pochod mládeže v Poprade (1977) a prechod Burdou neďaleko Štúrova.
V roku 1976 začal svoju činnosť TOM Vodák I. s 10 dievčatami pod vedením L'ubici Gráfelovej, cvičiteľky II. triedy TOM (viď. Záznam oddielového hodnotenia - dievčatá). TOM Vodák II. s 11 chlapcami viedol Ladislav Gráfel, cvičiteľ III. triedy (vid. Záznam oddielového hodnotenia chlapci). Tieto dva TOM vyvíjali činnosť spoločne a v práci im účinne napomáhali Ľudovít Gráfel, cvičiteľ pešej turistiky II. triedy a Ľudovít Gráfel ml., cvičiteľ turistiky II. triedy pre TOM (viď. Záverečná práca L. Gráfela ml. Architektonické slohy).
Oddiely sa stretávali pravidelne týždenne 2-4 hodiny v klubovni odboru. Súčasťou stretnutí boli: Rozcvička, zoznámenie sa s pravidlami pobytu v prírode i na vode, čítanie máp a orientácia v prírode, plávanie, veslovanie v CT2 a športové hry i súťaže.
Počas trvania týchto TOM väčšie akcie boli: Prieskum ostrova Veľký Lél - 22 km Táborenie pri Kameničnej s výcvikom plávania Splav Váhu z Komoče do Komárna Organizovanie slávnostnej vatry v areáli športovej lodenici na mŕtvom ramene Váhu podľa zaužívaného ceremoniálu TOM pri príležitosti 80-tého výročia vodných športov v Komárne Štvordňová plavba po Dunaji z Medveďova do Štúrova Účasť na okresnom zimnom zraze na Počúvadle Prechod Třeboňskom a následne splav Lužnice
Mimoriadnou udalosťou v živote TOM bola slávnostná vatra. Konala sa pri zvláštnych príležitostiach, ako odovzdávanie členských legitimácií, pripomínanie si dôležitých udalostí v živote klubu a pod. Do stredného kruhu bola pripravená konštrukcia vatry. Do ďalšieho väčšieho kruhu postupne pristupovali štyria členovia s horiacou fakľou z jednotlivých svetových strán a predniesli svoj príspevok podľa predpísanej formulácie (viď. pravidlá Čest' TOM-áka). Potom spoločne zapálili vatru.
TOM I. a TOM II. pracovali a svoju činnosť vyvíjali do júna 1980. Potom sa už členovia turistických oddielov mládeže rozišli na stredné školy.
Priložené skenované dokumenty:
Obrazová príloha
